Nietzscheho myšlienka večného návratu toho istého nadobúda nový rozmer zvlášť po publikovaní štúdie P. S. Loeba, v ktorej sa usiluje preukázať časovú identitu večného návratu toho istého. Po viac ako storočí konsenzu v tom, že predmetná myšlienka myšlienok, ako ju charakterizoval samotný Nietzsche, je nekoherentná a logicky nesúvislá, sa vytvára priestor pre rozšírenú výmenu názorov, lebo k jej akceptovaniu – alebo zavrhnutiu – je potrebný ešte aj výskum možností jej overenie skúsenosťou. Loeb v predmetnej štúdii predkladá svoj koncept skúsenosti večného (...) návratu toho istého, s ktorým nesúhlasím. Do diskusie predkladám návrh, v ktorom rozlišujem medzi všeobecne overiteľnou skúsenosťou a skúsenosťou základnej epochálnej nálady (naladenosti), pričom touto diferenciou sa snažím poukázať, že každá epocha je generovaná prekognitívnym povedomím takej alebo onakej podoby pojmu večnosti. Následne formulujem otázku singulárnej skúsenosti okamihu, ktorá nevyplýva z otázky všeobecnej skúsenosti okamihu ako predelu času v jeho pohybe z minulosti do budúcnosti a ktorá je so všeobecnou skúsenosťou neporovnateľná. (shrink)

Vzhľadom na potrebu zabezpečovať vyvážený socioekonomický rozvoj a uspokojovať potreby obyvateľov Zeme bez toho, aby pritom bolo ohrozované uspokojovanie potrieb budúcich generácií, je zdôvodnená potreba transformácie ekonomiky na udržateľnú. Na základe teoretickej analýzy vedeckých štúdií a ďalších literárnych zdrojov je v štúdii zdôvodnené, že udržateľná ekonomika predstavuje odklon od neoklasickej paradigmy a spája sa s holistickou paradigmou, novou globálnou rozvojovou paradigmou – paradigmou trvalo udržateľného rozvoja. Potvrdením smerovania k udržateľnej ekonomike je vznik nových trendov ekonomického myslenia, nových ekonomických modelov a (...) tiež niektorých nových ekonomických iniciatív. (shrink)